S príchodom svätcov sú Vianoce stále bližšie
Fialová farba, na adventnom venci, zapálená prvá sviečka zo štyroch v prvú nedeľu po sv. Ondrejovi, to sú už tradičné znamenia blížiacich sa Vianoc s očakávaním príchodu Ježiša Krista s prejavom úcty k Panne Márii, ako Matky Spasiteľa.
Predvianočné obdobie sa viaže na potešenie, ktoré so sebou prináša aj šiesty december, sviatok svätého Mikuláša.
Podľa životopisov vďaka uchovaným historickým záznamom a legendám je známe, že sv. Mikuláš bol patrónom námorníkov, obchodníkov, majiteľov záložní, lekárnikov, voňavkárov a stal sa orodovníkom slobodných dievčat na základe príbehu, ktorým sa dostal najviac do povedomia ľudí – Jeden bohatý človek, ktorý schudobnel tak veľmi, že si jeho rodina nemala čo do úst vložiť, chcel vydať svoje tri dcéry, pre ktoré nemal veno. Sv. Mikuláš mu pomohol takým spôsobom, že do mužovho domu po tri rázy hodil zlato zabalené v kuse látky, až kým sa tak nestalo. V živote Mikuláša sa podľa pamätí číslo tri vyskytuje veľmi často (tri boháčove dcéry, tri vrecká zlata, zachránil troch ľudí neprávom odsúdených na smrť, boli traja námorníci, ktorých vyslobodil z búrky pri tureckom pobreží, vzkriesil troch zabitých mládencov a iné…).
V Zlatých Moravciach sa svätý Mikuláš oslavuje už tradične jeho príchodom na koči v záprahu koní so svojimi spoločníkmi, anjelom a čertom. Námestie A. Hlinku sa 6. decembra 2013 o 16.00 h zaplnilo množstvom detí, ktoré za svoje básničky a pesničky dostali od Mikuláša sladkú odmenu. Zimný sviatočný podvečer spestrila svojim spevom a prihováraním sa k deťom Tánička Kováčová, učiteľka z Materskej školy Dúha. S Mikulášom bolo spojené rozsvietenie Vianočného stromčeka na námestí, ako predzvesť blížiacich sa Vianoc.
Povery, tradície a história Vianoc
Všetkým je známe, že vianočné sviatky oslavuje celý svet. Bez prihliadnutia na vierovyznania sa ľudia vzájomne obdarúvajú pod ozdobeným stromčekom, ktorý sa po celé stáročia stal hlavným symbolom Vianoc. Na Slovensku sa viažu ku kresťanským tradíciám. Pravdou však je, že ich história siaha ešte do predkresťanského obdobia a až v polovici 4. storočia (v roku 354 n. l.) sa pápež Liberius rozhodol, že narodenie Ježiša sa bude oslavovať 25. decembra a tieto sviatky vyhlásil za kresťanské.
Predvianočné obdobie súvisí s rôznymi poverami a zvykmi, ktoré sa počas stáročí dedili z pokolenia na pokolenie a na ktoré pamätajú ešte naši starí a prastarí rodičia. Počas prvej adventnej noci, alebo na sv. Ondreja sa napríklad, lialo olovo, písali sa lístočky s menami vyvolených, ktoré si slobodné dievčatá varili v haluškách, atď. Počas adventu sa rôznymi spôsobmi veštilo o osudoch ľudí vo veľkom. Už svätým Martinom v kalendári sa verilo, že sa živí môžu stretnúť s mŕtvymi. Na sv. Barboru sa nosilo do domu šťastie v podobe čerešňových vetvičiek, ktoré rozkvitli presne v Štedrý deň. Svätá Lucia vymietla všetky kúty a jej dňom sa končilo upratovanie v príbytkoch pred sviatkami.
Nech sa už rozhodnete predvianočné obdobie prežiť akokoľvek, s prihliadnutím na kresťanské zvyky, alebo ho vôbec nebudete kvôli svojej zaneprázdnenosti vnímať, všetkým Vám za náš redakčný tím prajem čo najväčší pokoj, lásku v srdci a zastavenie sa v tej správnej chvíli, aby ste si atmosféru najkrajších sviatkov v roku mohli vychutnať v najväčšej radosti a spokojnosti.
Ľubomíra Rosinská
